Takmer štyri z desiatich kybernetických incidentov analyzovaných agentúrou ENISA smerovali proti verejnej správe. Ministerstvá, úrady, samosprávy či ďalšie verejné inštitúcie sú dnes atraktívnym cieľom hacktivistov, kyberzločincov aj aktérov napojených na štáty. Dôvodom nie sú iba dáta. Útok na verejnú správu môže znamenať nedostupnú službu, narušenie fungovania inštitúcie, ale aj stratu dôvery občanov.

Keď sa hovorí o atraktívnych cieľoch kybernetických útokov, mnohí si predstavia banky, technologické firmy alebo veľké priemyselné podniky.

Aktuálne dáta však ukazujú iný obraz.

Podľa správy ENISA Threat Landscape 2025 bola verejná správa najčastejšie zasiahnutým sektorom v Európskej únii. Predstavovala 38,2 % incidentov analyzovaných ENISA, výrazne viac ako doprava, digitálna infraštruktúra, finančný sektor či výroba.

Otázka preto neznie iba či je verejná správa zaujímavým cieľom.

Otázka znie: prečo?

Verejná správa má to, čo útočníci hľadajú

Verejné inštitúcie spracúvajú veľké množstvo údajov, zabezpečujú služby pre občanov a prevádzkujú systémy, ktorých dostupnosť je dôležitá pre každodenné fungovanie štátu.

Útočníka pritom nemusí zaujímať iba finančný zisk.

Motiváciou môže byť narušenie služby, získanie citlivých údajov, špionáž, politický alebo ideologický záujem či jednoducho snaha pritiahnuť pozornosť.

Práve kombinácia dôležitých služieb, veľkého množstva údajov a vysokej spoločenskej viditeľnosti robí z verejnej správy atraktívny cieľ.

Úspešný útok na komerčnú službu môže poškodiť firmu. Úspešný útok na verejnú službu však môže ovplyvniť tisíce občanov a zároveň oslabiť ich dôveru v digitálne služby štátu.

Najčastejšie nejde o sofistikovaný prienik

Zaujímavé je, že veľký počet zaznamenaných incidentov neznamená automaticky veľký počet mimoriadne sofistikovaných útokov.

V sektorovej analýze verejnej správy ENISA tvorili DDoS útoky 60 % incidentov. Ich cieľom je zahltiť web alebo službu takým množstvom požiadaviek, že prestane byť dostupná bežným používateľom.

Najčastejšími cieľmi boli webové sídla parlamentov, ministerstiev, štátnych orgánov a ďalších verejných inštitúcií. Centrálne orgány verejnej správy tvorili až 69 % incidentov sledovaných v sektorovej analýze ENISA za rok 2024.

Veľká časť týchto útokov bola krátkodobá a ich reálny dopad bol obmedzený.

To však neznamená, že ich možno ignorovať.

Nedostupná webová stránka ministerstva, portál samosprávy či elektronická služba môže byť presne tým výsledkom, ktorý útočník potrebuje – najmä ak je jeho cieľom demonštrovať schopnosť narušiť fungovanie verejnej inštitúcie.

Hacktivizmus dominuje počtom

Za veľkou časťou incidentov proti verejnej správe stoja hacktivistické skupiny.

V sektorovej analýze ENISA predstavovali hacktivisti takmer 63 % zaznamenaných incidentov. Ich motiváciou býva najmä ideológia, politika alebo snaha verejne demonštrovať podporu či odpor voči určitému štátu alebo rozhodnutiu.

Práve preto sú pre nich verejné inštitúcie lákavým cieľom.

Útok na viditeľný web štátneho orgánu má totiž často väčší komunikačný efekt ako útok na málo známu súkromnú spoločnosť.

Kybernetický incident sa tak môže stať súčasťou širšieho geopolitického alebo informačného konfliktu.

Menej útokov, ale väčší dopad

DDoS útoky dominujú počtom, no najvážnejšie následky môžu mať úplne iné incidenty.

ENISA upozorňuje najmä na úniky údajov a ransomware. Hoci sa vyskytujú menej často, ich dopad býva výrazne závažnejší. Úniky údajov tvorili v sektorovej analýze 17,4 % incidentov.

Verejná správa je zároveň zaujímavým cieľom pre aktérov napojených na štáty.

Dôvod je jednoduchý: dáta majú strategickú hodnotu.

Informácie z prostredia štátnej správy môžu byť zaujímavé z diplomatického, ekonomického, bezpečnostného alebo obranného hľadiska. Kyberšpionáž síce predstavovala iba menšiu časť zaznamenaných incidentov, jej potenciálny dopad na národnú bezpečnosť však môže byť zásadný.

Útočník nemusí útočiť priamo na vás

Riziko navyše nekončí na hranici vlastnej organizácie.

Verejné inštitúcie využívajú dodávateľov, spoločné informačné systémy, cloudové služby, externú správu IT či rôzne technologické závislosti.

Kompromitovanie jedného dodávateľa alebo spoločnej služby preto môže ovplyvniť viacero organizácií naraz.

ENISA upozorňuje práve na rastúci význam takýchto digitálnych závislostí. Jeden úspešný kompromis môže mať kaskádový efekt naprieč viacerými subjektmi.

Kybernetická bezpečnosť organizácie preto už dávno nie je iba otázkou toho, ako dobre chráni vlastné počítače.

Je aj otázkou toho, komu dáva prístup, aké služby používa a od koho je technologicky závislá.

Čo môže verejná správa urobiť

Dobrou správou je, že veľká časť ochrany nestojí na exotických alebo experimentálnych technológiách.

Ide predovšetkým o dôsledné zvládnutie základov.

Medzi opatrenia, ktoré ENISA pri ochrane verejnej správy odporúča, patria napríklad:

• viacfaktorová autentifikácia,
• riadenie privilegovaných prístupov,
• segmentácia sietí,
• nástroje na detekciu a reakciu na incidenty,
• ochrana verejných služieb pred DDoS útokmi,
• pripravenosť na obnovu systémov a služieb,
• a zvyšovanie odolnosti kritických webových portálov.

Pri verejných webových stránkach môže byť jednou z možností dokonca aj publikovanie statickej záložnej verzie stránky, ktorá zostane dostupná pri probléme s hlavnou infraštruktúrou. ENISA tento princíp uvádza medzi možnými opatreniami na zvýšenie odolnosti voči DDoS útokom.

Najväčším rizikom nie je byť terčom. Je ním nebyť pripravený

Verejná správa pravdepodobne neprestane byť atraktívnym cieľom kybernetických útokov.

Je viditeľná. Spracúva hodnotné údaje. Poskytuje dôležité služby. A jej fungovanie má priamy vplyv na občanov.

Samotný fakt, že sa organizácia stane cieľom útoku, preto nemusí znamenať, že zlyhala.

Rozdiel je v tom, čo sa stane potom.

Či organizácia útok včas zaznamená. Či dokáže obmedziť jeho dopad. Či má zálohy a vie z nich obnoviť systémy. Či pozná svoje aktíva a závislosti. Či má pripravený postup pri incidente. A či dokáže poskytovať aspoň najdôležitejšie služby aj počas neho.

Pretože v dnešnom kybernetickom prostredí už nejde iba o to zabrániť každému útoku.

Ide o to byť pripravený, keď príde.

Zdroj: European Union Agency for Cybersecurity (ENISA), ENISA Threat Landscape 2025 a ENISA Sectorial Threat Landscape – Public Administrat